Kontakt koža na kožu – nesnažme sa zmeniť dokonalé

Kontakt koža na kožu (anglicky skin-to-skin contact) je položenie novorodenca ihneď po pôrode na kožu mamičky po dobu aspoň jednej hodiny. Bábätko je len rýchlo utreté (vysušené) a bez akéhokoľvek oblečenia položené na nahú hruď matky, obaja sú následne prikrytí teplou prikrývkou. Význam tohto prirodzeného prístupu nespočíva len v pomaznaní sa s bábätkom, vedecké výskumy dokazujú oveľa hlbší fyziologický aj emocionálny význam tohto aktu.

Napriek vedecky dokázaným pozitívam kontaktu koža na kožu, moderná industrializovaná spoločnosť preferuje chladný klinický prístup k pôrodu. Jeho súčasťou je oddelenie novorodenca od matky po pôrode za účelom umytia dieťaťa a uskutočnenia základných testov. Matka a jej čerstvo narodené dieťa však majú fyziologickú potrebu byť spolu, ktorá by mala byť vypočutá.

kontakt koža na kožu

Kontakt koža na kožu a „MAGICKÁ HODINA“

Celých 9 mesiacov sa tešíte na svoje bábätko, snívate o ňom, predstavujete si ho a keď príde ten nádherný okamih jeho narodenia, nemôžete si ho okamžite privinúť… Aj Vás zabolela táto predstava?! Odporcovia tohto prístupu by určite namietali, že to nie je snáď až tak tragické – veď so svojím dieťaťom budete celý zvyšok života…. Opýtajte sa však žien, aký SMÚTOK a BOLESŤ cítili, keď nemohli byť so svojim dieťaťom niekoľko hodín po pôrode. Moje prvé dieťa (ak nerátam tých pár minút spolu po pôrode) mi odovzdali do starostlivosti o 24 hodín! Stálo ma to veľa sĺz a pocitu bezmocnosti, ktorý neprajem nikomu. Áno, aj toto je ešte stále realita súčasných slovenských pôrodníc, ktoré sa pýšia titulom „baby-friendly pôrodnica“ 🙁 .

Myslíte si, že kontakt koža na kožu je súčasný výmysel moderných „emancipovaných“ žien? OMYL! Zariadila to tak sama matka príroda a súčasná veda jej dáva za pravdu. Prvá hodina po pôrode, niekedy označovaná ako MAGICKÁ HODINA (1), je citlivý čas, ktorý si zaslúži rešpekt, ochranu a podporu. Zdraví novorodenci v kontakte koža na kožu počas prvej hodiny po pôrode si ľahšie zvyknú na život mimo maternice – ľahšie sa zahrejú a udržia si svoju telesnú teplotu, preukázateľne menej plačú, majú nižšie hladiny stresových hormónov a začnú sa skôr dojčiť ako novorodenci, ktorí boli oddelení od svojich mám (2).

Ako nás príroda pripravila na moment narodenia

Matka a dieťa sa celkom prirodzene potrebujú a hľadajú jeden druhého už od okamihu narodenia. Hormón oxytocín zodpovedá nielen za kontrakcie maternice počas pôrodu, ale súčasne stimuluje aj „materinské city“ po pôrode, keď sa dotýkate svojho bábätka, dívate sa na neho a dojčíte ho (3). Viac oxytocínu sa uvoľní, ak je matka s dieťaťom v kontakte koža na kožu.

Váš mozog pri kontakte koža na kožu uvoľňuje taktiež endorfíny, ktoré umocňujú materinské cítenie. Tieto hormóny pomáhajú mamičke reagovať na dieťa, zvyšujú potešenie zo vzájomnej blízkosti a pomáhajú jej upokojiť sa (4). Súčasne zvyšujú aj teplotu prsníkov, aby bolo Vaše dieťa v teple (3). Ako dôsledok pôrodu majú bábätká zvýšenú hladinu adrenalínu, vďaka čomu sú bezprostredne po pôrode bdelé, veľmi čulé a pripravené sa dojčiť (5, 6).

Kontakt skin-to skin a dojčenie

Novorodenci vykazujú vrodené správanie počas prvej hodiny po narodení – majú zvýšenú citlivosť voči pachom, dokážu lokalizovať bradavku podľa vône a majú prirodzený inštinkt prisať sa k prsníku a začať sa dojčiť (6, 7, 8). Kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode má preukázateľne pozitívny efekt na dojčenie – mamičky majú menej problémov s dojčením, produkujú väčšie množstvo mlieka a výlučne dojčia dlhšie obdobie.

Psychosociálne efekty kontaktu koža na kožu

Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že kontakt skin-to-skin po pôrode má významný vplyv aj na psychiku. Ženy vďaka tomuto kontaktu so svojim dieťaťom trpeli menej stresom, úzkosťou, posilnilo to ich puto s dieťaťom a mali väčšiu dôveru vo vlastné schopnosti postarať sa o dieťa (9).

Kontakt koža na kožu z evolučného a historického hľadiska

Rutinné oddelenie matky od dieťaťa po pôrode je unikátne pre 20. storočie. Táto praktika predstavuje odklon od evolučnej histórie, kde prežitie novorodenca záviselo na blízkom a prakticky nepretržitom kontakte s matkou. Hoci z evolučného hľadiska je kontakt koža na kožu (skin-to-skin) norma, separácia matky od dieťaťa sa stala bohužiaľ bežnou praxou v mnohých „moderných“ spoločnostiach (9).

Vzájomný kontakt matky a dieťaťa je v biológii cicavcov nevyhnutný – vrodené správanie novorodenca po pôrode vedie k úspešnému dojčeniu a teda aj k prežitiu. Vytrhnutie novorodenca z materského prostredia vedie k zúfalému protestnému plaču. Bábätká v postieľke plačú až 10x viac ako deti v kontakte koža na kožu (9).

Kontakt koža na kožu je prirodzený – nesnažme sa zmeniť dokonalé …

Čakáte 9 mesiacov, aby ste spoznali svoje dieťa …

Snívate o svojom dieťati a tešíte sa na moment jeho narodenia …

Po narodení matka aj dieťa CHCÚ a POTREBUJÚ byť spolu …

Odborné štúdie jednozačne ukazujú, že byť spolu je to najlepšie pre oboch …

Prečo sa to snažíme zmeniť?

Použité zdroje:

(1) Crenshaw JT. Healthy Birth Practice #6: Keep Mother and Baby Together— It’s Best for Mother, Baby, and Breastfeeding. The Journal of Perinatal Education. 2014;23(4):211-217.

(2) Crenshaw J. Care Practice #6: No Separation of Mother and Baby, With Unlimited Opportunities for Breastfeeding. The Journal of Perinatal Education.

(3) Uvnas-Moberg, K. (1998). Oxytocin may mediate the benefits of positive social interactions and emotions. Psychoneuroendocrinology, 23(8), 819–838.

(4) Buckley, S. J. (2014). The hormonal physiology of childbearing. New York, NY: Childbirth Connection.

(5) Porter, R. H. (2004). The biological significance of skin-to-skin contact and maternal odours. Acta Paediatrica, 93, 1560–1562.

(6) Righard, L., & Alade, M. O. (1990). Effect of delivery room routines on success of first breastfeed. Lancet, 336(8723), 1105–1107.

(7) Widstrom, A. M., Wahlberg, V., Matthiesen, A. S., Eneroth, P., Uvnas-Moberg, K., & Werner, S. (1990). Shortterm effects of early suckling and touch of the nipple on maternal behavior. Early Human Development, 21(3), 153–163.

(8) Widstrom 2011. Widstrom AM, Lilja G, Aaltomaa-Michalias P, Dahllof A, Lintula M, Nissen E. Newborn behaviour to locate the breast when skin-to-skin: a possible method for enabling early self-regulation. Acta Paediatrica. 2011; Vol. 100:79–85.

(9) Moore E. R, Anderson Gene C, Bergman N, Dowswell T. Early skin-to-skin contact for mothers and their healthy newborn infants. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2012;(5):CD003519.

Spread the love
Komentáre